Spomínajú bývalí žiaci školy

PhDr. Lajos Bálint, CSc.

Do školy som nastúpil v školskom roku 1945-1946 s ročným oneskorením, ktoré spôsobila II. svetová vojna. Po vojne na Slovensku existovali iba slovenské školy, ktoré museli navštevovať i deti maďarskej národnosti. Na tieto roky plné ponižovania nerád spomínam. Keďže naša znalosť slovenčiny bola minimálna, sedeli sme v osobitnej lavici, ktorá si vyslúžila titul "hnilý kút". Postupom času sme sa zdokonaľovali. Trieda sa už nedelila na žiakov, ktorí vedia po slovensky a žiakov, ktorí nevedia po slovensky, ale začala sa diferencovať podľa vedomostí. Postupne som sa dostal do skupiny najlepších. Za tento úspech vďačím aj mníškam, ktoré nás učili od druhého ročníka. Aj napriek tomu, že z nás chceli vychovať správnych Slovákov, sa k nám, deťom, správali milo a úctivo. Po zmenách v roku 1948 sa nám naskytla možnosť výberu štúdia na maďarskej škole. Vyučovanie v maďarskom jazyku sa v našej obci začalo v školskom roku 1950-1951. Keďže v tomto čase existovali tri triedy mešťanky len v Komjaticiach, tak tam vznikla aj prvá maďarská trieda pod vedením pani učiteľky Boczovej a pána učiteľa Krekóa. Onedlho aj v našej obci vznikol druhý stupeň školy, takže štúdium som ukončil už v rodnom Kýre. Vysoko oceňujem učiteľský kolektív, ktorý pracoval pod vedením pána riaditeľa Trelaya vo veľmi skromných podmienkach.

Na strednú školu som sa dostal zaujímavým spôsobom. Keďže naša rodina na tom nebola finančne najlepšie, išiel som za učňa do komárňanských lodeníc. Našťastie sa v tom roku vyučovanie začalo až koncom septembra. Počas hodov som sa stretol s viacerými bývalými spolužiakmi, ktorí mi rozprávali o novozámockom gymnáziu. Pri počúvaní ich zážitkov sa vo mne zrodila túžba po štúdiu na tejto škole. Podarilo sa mi presvedčiť rodičov, s ktorými som presdvedčil aj pána Trelaya, aby mi pomohol dostať sa na toto gymnázium. Pánovi Trelayovi vďačím za to, že som sa 20. septembra stal študentom tejto školy. Za túto pomoc som mu veľmi vďačný. Gymnaziálne roky ubehli rýchlo. Stálo ma veľa síl vypracovať sa z priemerného žiaka na výborného. Podarilo sa mi to aj napriek tomu, že pred odchodom do školy som musel nakŕmiť dobytok a po návrate domov som musel s rodičmi ťažko pracovať na poliach. No vždy som si hovoril, že nie je umenie byť výborným žiakom, keď nemá iných povinností.

Po úspešných maturitách som opäť potreboval množstvo pochopenia zo strany rodičov, lebo som chcel študovať na univerzite. Vďaka štipendiu a príležitostným prácam v bratislavskom prístave som sa stal finančne nezávislým. Po ukončení štúdií som ako učiteľ matematiky a fyziky začal učiť v Kráľovskom Chlmci, kam ma pridelili. Odtiaľ ma onedlho povolali na dvojročnú ZVS. Po ukončení ZVS som úspešne absolvoval výberové konanie Pedagogického inštitútu v Nitre na katedre matematiky. Neskôr som získal i doktorát na KU v Prahe.

Z rodinných dôvodov som v roku 1971 zmenil pracovisko. Odvtedy som pracoval v Pedagogickom inštitúte v Bratislave ako samostatný pracovník. V úrade som získal rôzne významné funkcie. Napísal som niekoľko vysokoškolských skrípt, 18 učebníc, som autorom približne 200 článkov v odbor. časopisoch. Bol som členom redakcií viacerých novín.

Myslím si, že bez akejkoľvek povinnej zdvorilosti môžem povedať, že našej škole v obci vďačím za  . Aj dnes si rád spomeniem na svojich učiteľov a spolužiakov, ktorí mi pomohli dosiahnuť viac, ako dosiahli iní občania obce.

Prof. Ing. Rudolf Durný, DrSc.

Nemusel som byť nejako obzvlášť nútený, aby som si na roky strávené na ZDŠ v Milanovciach zaspomínal. Napriek tomu, že spomienky prirodzene ovplyvňuje psychologická kategória známa ako spomienkový optimizmus, môžem prehlásiť, že mám objektívne krásne spomienky na moje školské začiatky. Však ako by som aj mohol v dobrom nespomínať na takých spolužiakov - kamarátov ako Peťo Száraz, Jožo Javorčík, Tibor Ballay, Šaňo Konečný a na učiteľov ako Havránková, Kováčik, Peternai, Šimek, Husárová. A samozrejme, na moje prvé lásky!

Ako žiak "slovenskej" časti ZDŠ v maďarskej dedine som prvé tri roky chodieval do jednotriedky. V nej pani učiteľka Havránková vyučovala spojené prvé tri ročníky. Vyžadovalo to iste kus pedagogického majstrovstva a veľkú dávku trpezlivosti naučiť nás čítať, písať a počítať v daných podmienkach výučby. Už vtedy sme s Peťom vytvorili dvojicu "medveďov" systematicky vyrušujúcich svojim mrmlotom v zadnej časti triedy. Potom nasledovali dva ročníky v budove ZDŠ za mostom v Malom Kýre. Mal som šťastie v tom zmysle, že naša trieda absolvovala i druhý stupeň ZDŠ v rodnej dedine, t.j. nemuseli sme chodiť do susedných Komjatíc. Tak sme tri roky drali školské lavice a naše nohavice v terajšej budove MÚ a potom možno v súvislosti s našou triedou opäť hovoriť o šťastí, pretože sme posledný 9. ročník ZDŠ mohli absolvovať v novučičkej budove ZDŠ za Hlavnou ulicou.

Môžem zodpovedne prehlásiť, že som vo Veľkom Kýre dostal veľmi slušné základné vzdelanie. Osobne som sa nemusel v žiadnom predmete "doťahovať" na svojich spolužiakov z nitrianskych ZDŠ v prírodovedecky zameranej triede vtedy najlepšej SVŠ v Nitre, v SVŠ Eugena Gudernu (terajšie Piaristické Gymnázium). Mal som dobré základy aj vďaka fyzikálnemu krúžku vedenému pánom učiteľom Kováčikom, prípravám na matematickú olympiádu pod vedením pána učiteľa Peternaiho a láske, s akou vyučovala pani učiteľka Husárová. ZDŠ - to rozhodne nebolo len učenie sa. Krásne chvíle som strávil na rôznych kultúrnych, ale najmä športových podujatiach.

V našej triede sme boli väčšinou dosť športovo založení, snáď i talentovaní (a nielen chlapci!). Najmä v ľahkej atletike (v bežeckých disciplínách) sme boli schopní "podkurovať" i starším spolužiakom a v posledných dvoch rokoch ZDŠ dosahovať výrazné úspechy na úrovni okresu i kraja. Spomínam si i na hádzanú, ktorá vo Veľkom Kýre nemala absolútne žiadnu tradíciu. Pán učiteľ Peternai však z nás za 2-3 roky urobil mužstvo, z ktorého sa po "prefackovacích" začiatkoch (pamätám sa na prehru 32:4 vo Veľkej Mani či v Úľanoch nad Žitavou) stalo snáď najlepšie mužstvo v okrese.

Strednú školu som ukončil s vyznamenaním a univerzitu (Elektrotechnickú fakultu SVŠT špecializácia Fyzika tuhých látok) s červeným diplomom a ďakovným listom dekana. Ako študent VŠ som sa zapojil do študentskej vedecko-odbornej činnosti (ŠVOČ) a umiestnil som sa raz na treťom a raz na prvom mieste a v celoštátnom kole ŠVOČ v r. 1974 som skončil na druhom mieste a získal som cenu ČŠVTS. Reprezentoval som svoju univerzitu na medzinárodnej prehliadke ŠVOČ v Moskve. V r. 1979 som získal titul kandidáta fyzikálno-matematických vied (CSc. - teraz nostrifikované ako Ph. D.) a nastúpil som svoju prvú zahraničnú stáž - ročný pobyt ako vedecko-výskumný pracovník (Research Fellow) a University of Salford v Manchestri vo Veľkej Británii. Najmä vďaka dobrým výsledkom v oblasti vedecko-výskumnej činnosti bol na mňa už v r. 1980 podaný návrh na vymenovanie za docenta, ktorý minister školstva realizoval v r. 1983. V období nasledujúcich desiatich rokov prišli viaceré pozvania na špičkové európske (Royal Institute of Technology Stockholm, University of Amsterdam, Technical University Munich, atď.), americké a japonské pracoviská. V USA som strávil viac ako 3 roky na známych univerzitách (Cornel University, University of Huston, University of Utah) v rôznych funkciách - od vedeckého pracovníka až po univerzitného profesora. Darilo sa mi i v Japonsku - v roku 1990 som prvýkrát a v roku 1992 druhýkrát získal ocenenie japonskej vlády pre zahraničných špecialistov, ktoré mi umožnili pracovať na špičkovom japonskom pracovisku, v Electrotechnical Laboratory v Tsukube (ich známe vedecké mesto). Zo svojich najväčších vedeckých úspechov by som uviedol objavenie efektu nerezonančnej absorpcie mikrovĺn vo vysokoteplotných supravodičoch. Táto práca bola uverejnená v najlepšom fyzikálnom časopise na svete Physical Review. V roku 1990 som obhájil doktorskú dizertačnú prácu (DrSc. - tzv. veľký doktorát) a bol na mňa podaný návrh na vymenovanie za univerzitného profesora (mal som vtedy 40 rokov). Tento návrh prezident SR realizoval v roku 1993, pretože nejaký čas trvalo delenie federácie a nebol zvolený prezident. Na technike som pôsobil v rôznych funkciách - zástupca vedúceho katedry, vedúci katedry, predseda Rady mladých vedeckých pracovníkov atď. O vyššie funkcie som sa neusiloval, pretože ich vykonávanie považujem za stratu času, ktorý môžem venovať, či už vede, alebo svojej rodinke. Od r. 1990 až doteraz sa orientujem na spoluprácu s japonskými výskumnými ústavmi a univerzitami. V Japonsku som za toto obdobie strávil približne 3 roky ako vedúci vedecký pracovník a univerzitný profesor menovaný ich ministerstvom školstva (Monbusho), a to na Kanazawa University a Fukouka University. Teraz mám na stole pozvanie na špičkovú japonskú univerzitu v starobylom, historickom Kjote (Kyoto University). Doteraz som publikoval viac ako 50 vedeckých článkov v špičkových domácich a zahraničných (veľkou väčšinou) časopisoch, ktoré sa stretávajú s priaznivým ohlasom vo vedeckých kruhoch, o čom svedčí viac ako 300 citácií. Predniesol som viaceré prednášky na zahraničných vedeckých konferenciách a som členom nadačnej rady významného zahraničného vedeckého časopisu - International Journal of Applied Electromagnetics and mechanics.