Z histórie školy

Musíme spomenúť, že v našej obci boli dve školy (dokonca v jednom období až tri). Jedna vo Veľkom Kýre (cirkevná, maďarská), druhá v Malom Kýre (ľudová, národná, slovenská), v rokoch 1951-54 stredná škola maďarská. Základné školy si písali svoje histórie samostatne až do roku 1960, keď sa zlúčili pod jedno riaditeľstvo a so spoločným názvom ktoré pretrváva až dodnes Zlúčená slovensko - maďarská Základná škola.

Kroniky sú uložené na riaditeľstve ZŠ. Kronika z Veľkého Kýru je písaná od roku 1914. Začal ju písať vtedajší riaditeľ školy pán István Bellus. Na základe spomienok starších a cirkevných kroník zdokumentoval aj obdobie pred rokom 1914. Tu sa dozvedáme, že už v roku 1755 v Canonia Visitácio sa spomína Imrich Bákonáki, ako organista a učiteľ, z toho usudzujeme, že vyučovanie na území obce začalo v tomto období. Teda asi pred 245 rokmi. V roku 1889 mala budova školy tri miestnosti a byt pre učiteľa. V prílohe je fotografia obce z roku 1912 aj s budovou vtedajšej školy. V roku 1928 sa postavila nová poschodová budova školy. V nej a priľahlých priestoroch sa učilo do roku 1965, keď bola odovzdaná budova novej školy s 18 triedami, špeciálnymi učebňami a kabinetmi, telocvičňou a jedálňou. V rokoch 1918 - 1920 na škole pôsobil aj Štefan Major. Neskôr sa stal poslancom Národného zhromaždenia ČSR. Kronika školy v Malom Kýre (prvá) sa nezachovala, stratila sa počas druhej svetovej vojny, keď sa inventár školy sťahoval do školy vo Veľkom Kýre. Druhá kronika je písaná od roku 1945. Na pedchádzajúce obdobie spomína Jozef Hladký, ktorý bol riaditeľom od roku 1928 až do roku 1953 s malou prestávkou cez II. svetovú vojnu. Štátna škola v Malom Kýre bola zriadená v roku 1911. Prvým učiteľom bol Jozef Kmetykó.

Budovy školy boli počas II. svetovej vojny veľmi poškodené. Po vojne sa škola vo Veľkom Kýre premenovala z maďarskej na slovenskú. Do slovenskej školy sa prihlásilo 293 detí a do maďarskej 6.

"V zmysle zákona 245/48 zbierky každý rodič má právo zapísať svoje dieťa do školy s takým vyučovacím jazykom, akým chce. Občania v Milanovciach tohoto práva využili, výsledok zápisu bol: 154 žiakov v maďarskej škole a 72 v slovenskej" (výpis z kroniky s. 109).

Výsledok zápisu priniesol zmeny aj v rozdelení tried. Boli zriadené 4 triedy s vyučovacím jazykom maďarským a 2 triedy s vyučovacím jazykom slovenským. Utvorili sa dve riaditeľstvá - maďarské s riaditeľkou Auréliou Mikloskovou a slovenské s riaditeľkou Máriou Uharčekovou.

V rámci elektrifikácie bol elektrický prúd do školy zavedený 15. októbra 1949.

V školskom roku 1953-54 bola v obci zriadená Osemročná stredná škola s vyučovacím jazykom maďarským a Národná škola s vyučovacím jazykom slovenským.

Novým riaditeľom školy sa v roku 1956 stal Vojtech Száraz, mladý ambiciózny učiteľ.

Z radov žiakov už viac ako 150 získalo vysokoškolské vzdelanie. Niektorí zastávali a zastávajú významné miesta. Napriklad: Zoltán Bocz bol predsedom banskobystrického KNV, poslancom SNR, Ján Fiala bol zástupcom riaditeľa chemických závodov Dimitrovky, Ján Kadlečík a Štefan Zórad sú vedekými pracovníkmi a prednášajú aj v zahraničí.

Škola dokonca vychovala aj jedného profesora menovaného prezidentom a je ním Rudolf Durný.