Spomínajú bývalí riaditeia školy

Vojtech Száraz

S radosťou hodnotím vydanie tejto publikácie, ktorá výstižne opisuje celkový vývoj histórie školy vo Veľkom Kýre. Ako riaditeľ som na tejto škole pôsobil v období 1956-1966, teda v čase zaťaženia vzdelávacieho procesu vzhľadom na priestorové ťažkosti.

V tomto období bolo zavedené dvojsmenné vyučovanie, čo znamenalo obrovské ťažkosti zo strany učiteľského zboru. Rodičia však škole vychádzali v ústrety a žiaci školské povinnosti zvládali.

Som rád, že z našej malej agrárnej dedinky vychádza taký vysoký počet absolventov vysokých škôl - teda ľudia s akademickým vzdelaním, s titulmi rôznych profesií. Máloktorá lokalita v republike sa môže pochváliť takým potenciálom vzdelanostnej úrovne, akým disponuje naša obec Veľký Kýr.

V jubilejnom roku 2000 želám, všetkým učiteľom a vedeniu školy, rodičom a funkcionárom obce, aby dali mladej dorastajúcej generácii dostatok vedomostí a priestoru na uplatnenie sa v spoločenskom živote.

Štefan Peternai

Na tunajšej škole som pôsobil od roku 1963 do roku 1998. Funkciu riaditeľa som zastával od roku 1967 do roku 1991.

Mojím životným krédom bolo zvýšiť vzdelanostnú úroveň mládeže našej obce, tj. dostať čo najväčší počet žiakov na stredné a vysoké školy. Vychádzal som z tej skutočnosti, že pred rokom 1950 len veľmi malý počet žiakov absolvoval stredné a vysoké školy. V tomto smere nás veľmi predbehli okolité obce. Naša mládež sa nezaujímala o vzdelanie a ich školská dochádzka bola nepravidelná, žiaci nemali záujem ani o učňovské štúdium. Ostávali doma a vykonávali fyzickú prácu.

Preto po nástupe do funkcie riaditeľa tunajšej školy som si vytýčil za hlavný cieľ zvýšiť vzdelanostnú úroveň našich žiakov, všetkých žiakov zaradiť na štúdium na stredné odborné učilištia, stredné školy s maturitou a sledovaním ich prospechu najlepších získať pre vysokoškolské štúdium.

V škole som vytvoril optimálne podmienky pre kvalitnú výučbu. Škola bola obsadená kvalifikovanými aktívnymi učiteľmi a dobre vybavená modernými učebnými pomôckami.

Môžem s plnou zodpovednosťou konštatovať, že práca učiteľského zboru bola na vynikajúcej úrovni, z čoho zákonite vyplývajú vynikajúce výchovno-vzdelávacie výsledky. Za krátky čas sme dosiahli, že každý náš žiak sa hlásil na strednú školu, z toho 20% - 40% na stredné školy s maturitou. Najplodnejšie boli 70. a 80. roky, keď naši stredoškoláci pomerne v peknom počte navštevovali a absolvovali vysoké školy, univerzity a vojenské vysoké školy.

Úspešnosť našej práce rozhodne závisela aj od spolupráce školy a rodiny. Trvalo to pomerne dlho, kým rodičia pochopili nutnosť štúdia svojich detí.

Za uvedené dobré výsledky treba poďakovať všetkým pedagógom, ktorí v týchto rokoch pôsobili na tunajšej škole, za ich svedomitú, zodpovednú, kvalitnú prácu. Samozrejme vďaka a uznanie patrí i rodičom.

Prial by som si, aby v novom storočí naša mládež žila v mieri, pohode, bola zdravá, šťastná, ctižiadostivá, aktívna, tvorivá, s najvyšším odborným vzdelaním. Budúce storočie bude charakterizované nekompromisným dravým súťažením a konkurenciou. Aby žiaci v týchto podmienkach obstáli, budú musieť byť vyzbrojení vysokými odbornými i jazykovými znalosťami.

Preto v závere žiadam súčasných i budúcich pedagógov tunajšej školy, aby mali na zreteli vysoké požiadavky budúceho storočia a svojou zodpovednou a poctivou prácou a starostlivosťou viedli našu mladú generáciu k najvyšším métam vzdelanosti.

Mgr. Lenka Szibillová

Vzdelávanie zrejme odjakživa trápilo tých, ktorí sa vzdelávať chceli, ktorí vzdelávať mali i tých, ktorí za vzdelávanie zodpovedali.

Zmeny po roku 1989 znamenali úpad modelu vzdelávania budovaného päťdesiat rokov. Po tejto zmene v roku 1991 ma školská rada zvolila za riaditeľku Základnej školy vo Veľkom Kýre. Túto funkciu som vykonávala do 30. 6. 1999. Bolo to ťažké, zároveň aj krásne obdobie. Ťažké preto, lebo keď sme mali nejakú akciu a bolo ich dosť, musela som zháňať sponzorov, aby sme mali financie. Nebolo to ľahké. Potrebovala som na to veľa voľného času a energie. Zároveň to bolo krásne, lebo úspechy, ktoré sme dosiahli, boli mi odmenou. Mala som výborný pracovný kolektív, kolegyne a kolegov, ktorí mi vo všetkom ochotne pomáhali. Pani učiteľka Emília Hóková mi bola pravou rukou, ona vykonávala funkciu zástupkyne riaditeľa. Čestne a zodpovedne robila svoju prácu. Aj touto cestou jej ďakujem za to, že 8 rokov verne pri mne stála a bola medzi nami veľmi dobrá spolupráca.

Snažili sme sa, aby vzdelávanie prispelo k zlepšeniu života človeka a k zlepšovaniu človeka samotného.